Každý deň sme vstávali o 7:00, no my s Nelkou sme vstávali už o 6:00, aby sme sa mohli osprchovať. Každý deň mala službu iná izba, a to znamená, že tá izba robí budíček, roznáša raňajky, obedy a večere. Raňajky boli dobré, vlastne ako každé jedlo, čo sme tam jedli.

Po raňajkách sme šli do autobusu, s ktorým sme sa prepravili na svah. Boli sme rozdelení na tímy podľa toho, ako nám ide lyžovanie. Tí, čo vedeli už dobre lyžovať, išli hneď na lanovku. No my ostatní sme ostali na malej pome. Mám pocit, že sme sa držali dobre a išlo nám to.

Poobede nám pani učiteľka navrhla, že keď nám to ráno tak dobre šlo, či nechceme skúsiť väčšiu pomu. Samozrejme, sme neváhali a všetky sme sa do toho hrnuli, ako keby ani nelyžujeme len prvý deň. Pani učiteľka nás po jednom pomaly nechávala zvrchu sa spustiť. Keď bol rad na mne, trochu som sa bála, pretože to bolo o trochu vyššie ako tá poma, na ktorej som jazdila ráno. Spustila som sa a nejako sa mi podlomili nohy, spadla som a zlomila som lyžiarku!!!! TOTO JE PRESNE TO, ČO SOM MYSLELA! Hneď prvý deň som si zlomila lyžiarku a hlásim, že mne sa nič nestalo (len ma trochu bolel chrbát, ale to prestalo). Dole som sa dostala tak, že som si dala lyže na plecia a 20 minút šlapala dole.

Všetci sme sa stretli pri autobuse a šli pomaly autobusom naspäť na chatu. Prišli sme na chatu a pani učiteľky nás prekvapili pracovnými listami, aby sme si precvičovali slovenčinu a angličtinu. Bola to "zábava".... Potom nás čakala sprcha, večera a šup do postele!

(Dominika K., 8. ročník)