48873

Milí herci a hečečky, 

po kliknití na link sa Vám otvorí aktualizovaný scenár k muzikálu STROM

STROM-_texty(1).docx

 

 

 

 

 

 

 

 

 BETA   ANALFABETA  SCENÁR     

 

Rozprávač 1:  Dá sa predpokladať, že každý vie, čo je to knižnica.

Rozprávač 2: Nemyslíme teraz kus nábytku. Ktorý je plný kníh. Pravda, ak sa nachádza v takej domácnosti, kde sa knihy kupujú, pretože inak môže byť knižnica plná čohokoľvek iného. Rôznych nepotrebných suvenírov, prázdnych škatuliek od bonbónov, alebo môže byť napchatá- napríklad plyšovými zvieratkami.

Rozprávač 1: Nám ide o knižnicu, do ktorej si chodia ľudia požičiavať knihy. Do takejto knižnice v Knihovanoch nad Váhom vošlo jedného dňa zvláštne indivíuum.

Beta: Ja skapem, to je haluz! To je tu toľko kníh? Na mrte!

Knihovníčka: (nasadí si okuliare)

Knihovníčka a Beta zostanú v tej istej pozícii.

Dopredu prichádza malá Beta, mama a babka. Beta sa hrá s Barbínou, mamička ju hladí po vlasoch.

Rozprávač 1: Analfabeta Negramotná, teda vlastným menom Betka Bábiková, si sama neprečítala jedinú knihu. Dobre ste počuli. Kým bola malým dievčatkom, mala úplne normálne, ba- dá sa povedať- až milené meno. Betka Bábiková. Jej mamička si myslela, že sa bude rada hrať s bábikami, ako sa na dievčatka patrí.

Beta začne Barbíne robiť zle

Rozprávač 2: OMYL. Malá Beta každú Barbínu, ktorú jej neznámy ocko poslal na Vianoce, meniny alebo narodeniny, okamžite zničila.

Malá Beta: Ja nechcem byť Barbie, ja chcem byť bosorka!

Mamička:( je nešťastná)

Babka: To máš za to, že si sa zaľúbila do motorkára. To dievčisko je celé po otcovi. Prišiel, narobil rozruch a keď sa narodila naša Barbinka, sadol na motorku a ubzikol....

Malá Beta: nevolaj ma Barbinka!

Babka: radšej by som z teba mala bábiku, ako takú Betu Analfabetu Negramotnú.

Malá Beta, mamička a babka odchádzajú.

Rozprávač 1: Aspoň teraz vieme, ako vznikla táto prezývka. Ale vráťme sa naspäť k príbehu.

Knihovníčka: A ty si kto?

Beta: (prechádza sa, obzerá si knihy, je udivená) Ja skapem! To je haluz! To koľko je tu kníh?

Knihovníčka ( kráča za Betou, pozoruje ju.)

Beta: (zájde za kulisy,  zmenšuje sa až sa nakoniec stratí)

Knihovníčka: Dala by som ruku do ohňa za to, že tu pred chvíľou bolo nejaké dievča, celé v čiernom... Predsa som sa nezačala prechádzať po knižnici len tak pre nič- za nič!  ( zmätene sa prechádza, nazerá za regály.)Žeby to bolo tými okuliarmi? (prezrie si okuliare. Pozrie sa na hodinky, začne si baliť veci a pomaly odchádza domov. )

Hej, je tu niekto? Ozvite sa! Zatvárame!  (skontroluje na stole počítač, ide ku dverám a spustí alarm)

Zbor: píp (7x)

Beta bábka: vykukne spoza kulís

Zbor: pieseň, tanec s knihami

          Slabika, slabika slovo,

          Čítame pekne a hravo,

          Slabika, slabika je to tak,

          Veď čítať zvládne aj prvák.

 

          Do knižnice si zájdeme,

         Do oddelenia pre deti,

         Knižky si tam požičiame,

         Čas nám s nimi preletí.

 

        Slovo a slovo je veta,

        Neboj sa, zvládneš to Beta!

       Zistíš to, čo už každý vie,

       Že čítanie je zábavné.

  

Beta: Au! Ty brďo! To kde som?

Janko H: A ty si čo za potvoru?

Beta: Naháňali ma, tak som sa potrebovala niekam schovať.

Janko H: No dobre, ale prečo práve do mojej rozprávky?

Beta: To nerieš. (smrkne a rozhliadne sa navôkol)

Janko H: no hej, ale pozri sa, čo si narobila! Ako si do mňa narazila, misa s haluškami sa mi vyšmykla a všetko je na zemi. Čo teraz zanesiem ockovi na pole?

Beta: S čím sú tie halušky?

Janko H: boli s makom, ale teraz sú určite samá hlina.

Beta: (začne halušky jesť)

Janko H: Ty hlúpa hus! Čo si to urobila?

Beta: Tvoj otec by ich určite také zababrané od hliny nechcel...

Janko H: Nejde o to.... Nejde o to...Každý predsa vie, že z tých halušiek som mal teraz urobiť schodíky, a tak by sme sa poľahky dostali z tej brázdy.

Beta: To fakt?

Janko H: Ty naozaj nepoznáš moju rozprávku? Ty naozaj nevieš, kto je som?

                  Spieva

                  Ja taký malý chlapček som,

                  Že odvezie ma v uchu vôl,

                  Ja taký malý chlapček som,

                   Na haluške plávam za tatkom.

                

Zbor:        On taký malý chlapček je,

                  Všeličo však dokáže,                                         Beta a Janko H si navzájom pomáhajú a

                   On taký malý chlapček je,                              Janko sa dostane na kulisy.

                   Kto ľúbi hrášok, ten ho zje.

Janko H:    Oh, to nie!

                   Zmizne za kulisami.

  

Beta: (Prechádza sa po knižnici, z poličky ju sleduje Pinocchio.)

Pinocchio: (Po chvíľke zoskočí z poličky, počuť klopkanie jeho topánok, ide za Betou.)

                     Hej ty! Čo tu robíš?

Beta: (Otáča sa, hľadá, kto ju oslovil.)

Pinocchio: No, čo tak zízaš? Hádam ťa neprekvapuje, že hovorím. Je síce pravda, že sa v tomto drevenom panákovi necítim práve najlepšie, ale čo sa dá robiť. Nie každý rezbár je taký šikovný, ako môj tatko Geppetto.

Beta: Akurát na teba som zvedavá, ty drevo! Myslíš, že som tu ostala preto, aby som riešila tvoj problém? Zabudni! Daj mi pokoj, dobre? Neušla som z domu kvôli tomu, aby som sa vybavovala akurát s tebou!

Pinocchio: Aj ty si ušla z domu? Perfetto! Vitaj v klube! Som zvedavý, či dopadneš tak, ako ja.

Beta: Ako?

Pinocchio: Ak raz ujdeš od svojho tatka, musíš všeličo preskákať, kým zistíš, že bol tým najlepším tatkom na svete.

Beta: Akurát ja od malička počúvam, že ten môj bol ten najhorší na svete.

Pinocchio: Scusa- prepáč.

                    Spieva pieseň

                    Ak raz stratíš, čo si mal,

                    Tak zistíš, že to je,

                    To, čo si si vždy prial

                    A zmeníš postoje.

 

                    Chceš niekým iným byť,

                    Seba samého chceš nájsť.

                    Cestu správnu ti ukáže len čas.

 

Zbor:           Ak raz stratíš, čo si mal,

                    Tak zistíš, že to je,

                    To, čo si si vždy prial

                    A zmeníš postoje.

  

                    Chceš niekým iným byť,

                    Seba samého chceš nájsť.

                    Cestu správnu ti ukáže len čas.

 

Pinocchio: A ešte som ťa chcel upozorniť, aby si si, keď už pôjdeš do toho sveta, dávala pozor na chromé líšky a slepých kocúrov. No a, samozrejme, na zbojníkov. Viac sa dočítaš v tejto knihe

(podá Bete knihu a zmizne)

Beta: Čo to trepeš? (zoberie si knihu, sadne si na zem, chvíľu si v nej listuje)

Asi som nakoniec urobila dobre, že som odišla z domu. Možno stretnem niekoho, kto obráti môj život naruby. Ale že by to bol tento nosatý panáčik, o tom vážne pochybujem.

(prudko odhodí knihu)

Nechcem nikoho a nič!

(zájde za kulisy)

Kocúr a Líška: (prichádzajú na scénu)

Líška: Betka, poď už von, dokedy budeme na teba čakať?

Kocúr: Nechceme ťa rušiť, ale predsa...prečo by si tam drepela, keď môžeš oveľa príjemnejšie tráviť čas so svojimi priateľmi?

Beta: (vykukne spoza kulís)

Líška: Dobrý deň, Betka!

Beta: Odkiaľ vieš, ako sa volám?

Kocúr: máme jedného spoločného známeho.

Beta: Pinocchia? Čo ten o mne vie... Čo tu vy dvaja robíte? Nemám záujem zoznamovať sa s celou knižnicou. Vráťte sa tam, odkiaľ ste prišli. Nepotrebujem sa s nikým baviť, ro-zu-mie-te? A už vôbec nie s vami.

Líška: Ale Betka, veď my od teba nič nechceme.

 Kocúr: Ibaže by sme ti mohli pomôcť.

Líška: Možno, keby si sa s nami o niečo podelila, bolo by aj tebe ľahšie.

Beta: S čím by som sa tak mohla s vami podeliť. Nič nemám! Vôbec nič, akurát tak zlosť, že som zapadla do tejto diery.

Kocúr: To je ono, ZLOSŤ

Líška: Ale iba takú mizernú. Keby si sa s nami o ňu podelila, dokázali by sme ju rozmnožiť.

 

Kocúr: S našou pomocou by si mohla tú zlosť Zdvojnásobiť, strojnásobiť. Mohla by byť stonásobne väčšia. A potom by všetci pochopili, kto je BETA ANALFABETA.

Beta ( naľaká sa)

Zbor A: Lož má krátke nohy

Zbor B: A klamstvo, to vždy bolí.

Zbor A: Nemôžeš veriť každému, kto skríži cestu tvoju.

Zbor B: Ak uveríš, máš smolu

Zbor A: Máš smolu.

Zbor spolu: Máš smolu.

   Beta: (chytí sa za hlavu, zvezie sa na zem, zaspí)

Zbor (podídu k Bete)

          Spev

          Strach je dobrý sluha a zlý pán,

          Nedaj sa spútať svojim obavám,

          Nedaj sa spútať hnevom,

           Ver svojim snom,

          / Hlavu hore, raz to bude dobré / 3x

 

Beta: (zobudí sa, pretrie si oči a pošúcha si nohy. Vyzuje si topánky, prezerá si dieru na ponožke. Zamyslí sa)

Pipi 1: Beta, nebuď PIPI! Keď si tu zatvorená, tak si otvor knihu- a máš po probléme. Chichichi.

Ahoj, dúfam, že sa nenudíš. Keď decká zostanú samy, tak obyčajne nevedia, čo so sebou. Ale to nie je náš prípad, nemám pravdu?

Beta (zíza na Pipi)

Pipi: (podíde k Bete a podá jej ruku)

         Ahoj, ja som Pipi.

Beta: Kde si sa tu vzala?

 Pipi 2: (vykukne spoza kulís) To je čudná otázka, nie? Skôr by bolo zábavné vedieť, čo tu robíš ty, keď je knižnica už tri dni zavretá. To si taká náruživá čitateľka?

Pipi 3: (sadne si na stolík a špára sa v nose) Neurobíme si malý piknik? Milujem slávnosti akéhokoľvek druhu!

Beta: (pretrie si oči)

Pipi 4: (sedí na kraji javiska, hompáľa nohami) Beta, netvár sa tak vyjavene! Musí ti byť predsa jasné, že z takej skvelej knihy ako je Pipi Dlhá pančucha nemôže byť v knižnici iba jediný kus!

Beta: A koľko vás tu je?

Pipi 5 ( dotancuje k Bete) Malo by nás tu byť dvanásť, ale vždy je niektorá z nás vypožičaná. Dnes nás tu zostalo iba.... sedem?

Pipi 6 ( podíde dopredu, hnevá sa) Sedem nevypožičaných, to je veľa. Tie dnešné decká nevedia, čo je dobré.

Pipi 7:  A ty sa ako voláš?

Beta: (nesmelo odpovedá) Beta Bábiková.

Pipi 7: Bábiková?  to je super meno. S tým by si mohla urobiť dieru do sveta.

Pipiny všetky sa nastúpia, postupne sa predstavujú

Ja sa volám Pipilota Provízia Žalúzia Melissa Efraimová Dlhá pančucha.

Pipi 1: Koľkokrát si nás čítala?

Pipi 2:  Počúvaj Beta, ty sa nejako nechytáš. Priznaj sa, že si nás nečítala?! Tak to si teda vypiješ!

Pipi 3: Nechaj ju, nevidíš, aká je vydesená? Tvári sa, ako by bola v knižnici prvý raz.

Beta: (Prikývne)

Pipi 4: Keď už si nás nečítala, tak si s nami aspoň zatancuj!

 

TANEC PIPI DLHEJ PANČUCHY

Beta si odloží reťaz a prehrávač na stôl. Pán Nilsson ich zoberie.

Po tanci Pipiny utečú zo scény, Beta zostane sama. Chce si zobrať svoje veci  stola, ale zistí, že chýbajú.

Beta (nahnevane) Hej, ty! Kam si sa schovala! Okamžite sa mi ukáž a priznaj sa, že si mi ukradla veci! Tak kde si, ty ryšavá opica?

(narazí do Anny)

Beta: Ďalšia ryšavá chudera!

Anna: Prepáč, ale nezdržala som sa a musela som ťa prísť upozorniť, že nadávať niekomu do ryšavých opíc  je naozaj dosť urážlivé, najmä v prípade, ak je niekto skutočne postihnutý tý, že sa narodil s vlasmi, ktoré nezodpovedajú jeho predstave.

 

Prepáč, že som sa hneď nepredstavila. Volám sa Anna. Anna Shirleyová. Ale volaj ma, prosím, Kornélia. To sa mi zdá oveľa vznešenejšie. A kto si ty?

Beta: (odvrkne) Beta.

Anna: Nič si z toho nerob. Možno práve kvôli tomu, e máme obe také obyčajné mená, sa môžeme stať tými najlepšími priateľkami.

Pieseň:   Lietam s hlavou v oblakoch, 

                Ponorená v predstavách a snoch,

                V priateľstvo verím, lásku si cením,

                Možno raz ju dokážem nájsť.

                Lietam  s hlavou zasnenou,

                Tvoj úsmev bude mi odmenou.

Anna: (podáva Bete knihu) Beatrix tu máš, čítaj. A keď to dočítaš, budeš aj ty o niečo múdrejšia. Napríklad, že s tým,  čo je našou povinnosťou, sa dokážeme spriateliť...a povinnosť sa zmení na radosť. Máš pred sebou dlhú cestu Beatrix Blacková, ale vedz, že  za každou zákrutou je nádej, že prídeš do cieľa.